RP_slider_ATV_1 RP_slider_COVID-19_1 RP_slider_Partneri_1 RP_slider_jachta_1 RP_slider_lezci_1 RP_slider_potapaci_1 RP_slider_skolenie_1 RP_slider_vodna_zachrana_1

Logo Rescue Povazie

0951 112 112

Partneri

Rescue Považie potrebuje každú pomocnú ruku

Logo RP 200px

0951 112 112

www.rescuepovazie.sk

Pri záchrane ľudského života je dôležitý nielen čas, ktorého nikdy nie je nazvyš, ale aj perfektná spolupráca všetkých zúčastnených. K tomu má slúžiť nový projekt Rescue Považie, o ktorom hovoríme s jeho zakladateľom Slavomírom Turčánim.

Čo vás viedlo k založeniu tohto združenia?
- Osobne sa venujem rôznym činnostiam - kynológii, potápaniu, vodáctvu, mám aj kapitánsky preukaz, lezectvu, DHZ a som trenérom juda. Za ten čas som sa ocitol v rôznych situáciách, kde som visel na lane s chlapom na siedmom poschodí, ktorý vyskočil z okna a ja som ho zachytil. Počas rodinnej dovolenky sme sa kúpali na Seneckých jazerách a náš pes doplával ku dievčine, ktorá bola sama ďaleko od brehu na nafukovačke a pritiahol ju až na breh bez toho, aby som ho tam poslal. Inokedy som sa cez balkóny na paneláku dostal do bytu, kde prihorelo mäso a unavená matka so synom spala a ľudia si mysleli, že v byte horí. So psom som už našiel aj stratené osoby a pomáhal ľuďom na skalách. Založil som kynologickú záchrannú brigádu, ktorá je v kynologickom záchrannom zbore SR. Inšpiráciu som čerpal z týchto činností a snažil som sa dať dohromady všetky zložky, ktoré spolupracujú pri záchranárskych činnostiach - psovodov, horolezcov, vodákov, potápačov, hasičov, zdravotníkov a dokonca aj pilotov motorových rogál. Každý z nich ovláda svoju profesiu, pretože sa jej dlhé roky venujú a majú ju ako svojho koníčka, ale taktiež musia vedieť, čo majú v danom momente robiť. Už dlhé roky robíme záchranársku činnosť, pri ktorej sa stretávajú brigády z rôznych zložiek a krajov. Pretože je to iba pri akciách, často vzniká veľký problém pri riadení a rozhodovaní, kto má čo robiť. Sme tu obklopení horami, dolinami, skalami, sú tu vodné toky a plochy, kde je dôležitý každý detail terénu. Horolezec vie umiestniť chyty, potápač prepočítať dĺžku ponoru v danej hĺbke vody, vodák vie aké prúdy sú na danom mieste, psovod spolupracuje so štvornohým kamarátom, ktorý má viac ako tisícnásobne lepší čuch ako človek. Zažil som po príchode na záchrannú akciu, keď sa na začiatku díval jeden na druhého, kto začne alebo sa duplicitne robia tie isté veci. Je to strata času, ktorá môže negatívne ohroziť snaženie zúčastnených.

Ako funguje spolupráca medzi jednotlivými zložkami?
- Akcie riadia zložky polície alebo integrovaný záchranný systém 112. Zvolávajú podľa potreby všetky horeuvedené zložky, ktoré to budú mať na starosti. Policajti sa venujú pátracím činnostiam, no nie sú vyškolení a špecializovaní ako jednotlivé zložky Rescue. Majú tiež svoje jednotky, ktoré však nemusia byť vždy nablízku. Naším zámerom nie je niekoho vytlačiť, obísť či dehonestovať ich prácu a tváriť sa, že oni to nedokážu, ale my áno. Našou úlohou je byť nápomocní do príchodu profesionálov.

Byť členom Rescue je práca navyše. Ako zvládate situácie, keď členovia chodia do zamestnania, sú chorí alebo na dovolenke?
- Je to individuálne, ťažko povedať, všetko je to o ľuďoch. Každý má svoje povinnosti a nemôže byť stále k dispozícii, nie je to možné. Preto som chcel, aby bol rozsah členov čo najväčší a boli sme flexibilní v hocijakom čase – ráno, cez deň či v noci. Čím viac členov, tým väčšia šanca, že na akciu príde dostatok ľudí.

Ako predseda máte prehľad o počtoch. V ktorej oblasti vás najviac tlačí topánka a naopak, kde je členov dostatok?
- Najviac je dobrovoľných hasičov, kde niet o ľudí núdza. Najmenej je pilotov, ktorí sú však veľmi dôležití. Pomáhali nám pri pátracích akciách v horskom teréne a za niekoľko minút na motorovom rogale prezreli z vtáčej perspektívy veľkú plochu, ktorú by viacero ľudí muselo obtiažne prehľadávať hodiny. Pri porovnaní, čo to všetko stojí, je to smiešna čiastka. Ak k niečomu dôjde, rozošlem všetkým SMS správy alebo cez sociálne siete, tí čo môžu, mi spätne potvrdia účasť. Čím viac ľudí oslovím, tým je väčšia šanca na početnejšiu pomoc.

Máte podporu aj v štátnych orgánoch?
- Rescue Považie, ktoré som dával dohromady viac ako rok, vzniklo začiatkom tohto roku, je už zaregistrované na ministerstve vnútra. Aj keď sme
ešte nemali spoločnú akciu, debatovali sme s krajským policajným riaditeľom Slavomírom Kučerom, ktorý je nášmu projektu naklonený. Podobne
to bolo aj na okresnom úrade, kde aj po výmene vedenia máme plnú podporu a aj súčastný prednosta Andrej Torda je tejto myšlienke naklonený.

Pracujete aj na zvyšovaní kvalifikácie členov?
- Viaceré plány nám nabúrala korona, ale v pláne máme robenie rôznych kurzov – zdravotnícky, výškový či potápačský. Po skúsenostiach z Martina, kde je veľká potápačská základňa, by som bol rád, ak by sa aj u nás vytvorila menšia pobočka, s ktorou by nám pomohli materiálne. Budem sa zasadzovať aj o to, aby každý mal zdravotný kurz. Pre verejnosť by sme chceli taktiež urobiť niektoré z kurzov - šnorchlovanie a potápanie, raftovanie a kanoistika či lezenie, pretože by im to pomohlo sa bezpečne pohybovať na dovolenke či turistike a znásobiť zážitky z miest, kde boli.

Bez financií sa dnes dá urobiť veľmi málo. Odkiaľ získavate prostriedky na činnosť?
- Aj keď je naša činnosť úplne dobrovoľná, doprava či materiál niečo stoja. Ako som povedal, veľa vecí vrátane financovania nám skomplikovala korona. Mali sme veci predrokované veci na ministerstve, v čom nám pomohol bývalý prednosta okresného úradu Jozef Smatana, no musíme začať zrejme od začiatku. Ozvali sa nám však nejakí sponzori, že nás podporia.

Ak pri pomoci zasahujú profesionálne zložky, môže vyjsť zachráneného človeka akcia poriadne draho. Postupujete podobne?
- To je v prípade zásahu horskej služby pri použití vrtuľníka alebo preprave osoby. Za pomoc si peniaze neúčtujeme, ale ak nám niekto dobrovoľne
prispeje na prevádzkové náklady, berieme to ako dar. Naša práca je dobrovoľná, ale donekonečna sa nedá ťahať prostriedky z vlastného vrecka,
každý má svoju rodinu. V tomto by mal pomôcť výraznejšie štát.

Hovorí sa ťažko na cvičisku, ľahšie v boji. Mávate spoločné cvičenia?
- Nedávno sme mali spoločné sústredenie s hasičmi v Plevníku, kde skladali protipovodňovú stenu. Súčasťou bola ukážka prvej pomoci, debatovali sme pri vode ohľadom topiacich sa, ako postupovať pri záchrane, aby záchranca nebol v ohrození, že ho topiaci sa stiahne pod vodu. Účastníkov veľmi zaujala ukážka, kde cvičené psy museli priniesť lano alebo záchranné koleso topiacemu sa figurantovi. Trénovali sme aj vyhľadávanie stratených a zranených figurantov, ktoré sme zopakovali v neskorých nočných hodinách. Predtým naši členovia organizovali celoslovenské stretnutie rogalistov, na ktoré prišli aj zahraniční kolegovia z Čiech a Poľska. S predsedom združenia závesného motorového lietania Mikulášom Koštialom sme si prešli lokality, ktoré navštevujú turisti a horolezci a z vtáčieho pohľadu sme si prezreli Maninskú tiesňavu a Súľovské skaly.

Čerpáte skúsenosti aj zo zahraničia?
- V zahraničí sme zatiaľ na výpomoc neboli, iba ako kynologickí záchranári na súťaži. V Európe mestá spolu s podobnými zložkami organizujú kadejaké akcie a podujatia. Prídu ľudia z rôznych kútov a musia spolupracovať, čo je dôležité. Veliteľ si vždy určí štáb, ktorého členovia musia so svojimi brigádami riešiť konkrétne úlohy. Aj my máme v pláne veľké cvičenie so zahraničnými účastníkmi, oslovili sme aj strednú zdravotnícku školu, ktorá by poskytla figurantov. Uvidíme, či bude situácia lepšia ako na jar.

Prezentujete sa svojou činnosťou aj medzi mladými?
- Chodíme do škôl na besedy, robíme rôzne prezentácie. Milo nás prekvapil záujem a znalosti detí v zdravotnej príprave. Verím, že ak budeme úspešní v pripravovaných projektoch, budeme pokračovať ďalej. 

RP ferrata skalka 28 30 8 2020 002

Autor: J. Šprocha, Považskobystrické novinky číslo 36, uverejnené 2.9.2020, rubrika: Rozhovor,  strana: 21